Napriek mediálnym výstupom politikov, legalizácia stavieb bude možná doterajšími postupmi až do roku 2029. Vyplýva to z § 84 ods. 7 nového Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z., ktorý ponechal v platnosti doterajšie legalizačné procesy.
Stavebný zákon v § 84 ods. 7 uvádza:
„Doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na
a) preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029.
b) konanie o dodatočnom povolení stavby vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať za stavbu postavenú v súlade s platnými predpismi podľa doterajších predpisov, ani podmienky na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie podľa doterajších predpisov alebo podľa písmena a) a vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029.“
Zákon teda umožňuje použitie doterajšieho Stavebného zákona bez ohľadu na to, či bola stavba postavená pred alebo po 1. apríli 2025. Výklad, podľa ktorého je možná aj legalizácia stavieb postavených po 1.4.2025, budú využívať občania a stavebné úrady, a to až dovtedy, kým „ten správny“ výklad neustáli judikatúra súdov.
Iný právny názor
Pochopiteľne, že ministerstvo aj úradníci sa snažia zákon interpretovať tak, že legalizovať podľa starého Stavebného zákona sa môžu len stavby postavené pred 1.4.2025. Ťažko sa totiž verejnosti vysvetľuje, že do zákona nepremietli to, čo sľúbili. Počul som aj názor jedného advokáta, ktorý zákon vykladá podobne. Existuje teda aj tento právny názor. Z textu zákona však jednoznačne nevyplýva a aj podľa názoru súdov sa má v prípade nejednoznačnosti zákona uprednostniť výklad priaznivejší pre občana.
Do budúcna tvorcom zákona odporúčame používať presnejšie formulácie, ktoré nebudú vnášať právnu neistotu do týchto konaní. Pre občana však platí, že ak dodržiava pravidlá, nemusí túto tému vôbec riešiť.
Z judikatúry súdov
Nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 331/2021 zo dňa 09.11.2021 :
„Na poli verejného práva môžu totiž štátne orgány konať iba to, čo im zákon výslovne umožňuje (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri ukladaní sankcie podľa ústavného zákona, ktorá v tomto konkrétnom prípade predstavuje pokutu (zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa), sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd a v prípade pochybností sú povinné postupovať miernejšie. Je totiž vecou štátu, ktorý má monopol na tvorbu zákonov, aby ich tvoril výkladovo jasné. Súkromné osoby nemajú vo svojej moci zákonodarstvo. Ak je teda výklad nejasný, má sa dať prednosť výkladu výhodnejšiemu pre osoby a nie pre mocenské orgány štátu (pozri tiež KOUDELKA, Zdeněk. Příslušnost soudu a státního zastupitelství v přípravném řízení trestním – nález Pl. ÚS 4/2014. Trestní právo : odborný časopis pro trestní právo a obory související. Praha : Wolters Kluwer ČR a. s., 2016, roč. 21, č. 3, s. 10 21 – 33.). K obdobným záverom už ústavný súd dospel aj vo veci sp. zn. I. ÚS 369/2021, ktorá sa týkala pokuty uloženej inému verejnému funkcionárovi, pričom ústavný súd na teoretické východiská a právne závery označenej veci primerane odkazuje.“
