Námietka relatívnej neplatnosti je právny prostriedok, ktorým sa oprávnená osoba dovoláva neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy). Riadnym uplatnením tejto námietky sa právny úkon stáva absolútne neplatným. Do podania námietky relatívnej neplatnosti sa právny úkon považuje za platný.
Najčastejšie sa námietka relatívnej neplatnosti používa pri porušení predkupného práva. Je však možné podať ju aj v niektorých ďalších prípadoch uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka (pozri nižšie).
Komu sa doručuje námietka relatívnej neplatnosti?
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti úkonu sa musí uplatniť voči všetkým účastníkom právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú až okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Ak oprávnený v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 Obč. zák.).
Viac o premlčaní tohto práva pri porušení predkupného práva sa dozviete v prémiovom obsahu.
Prípady relatívnej neplatnosti
Prípady, kedy ide o relatívnu neplatnosť:
- právny úkon urobený v omyle (§ 49a Obč. zák.),
- právny úkon bez súhlasu druhého manžela urobený v inej ako bežnej veci,
- opomenutie neopomenuteľných dedičov v závete,
- porušenie predkupného práva spoluvlastníka,
- ak došlo k dojednaniu ceny v rozpore so všeobecne záväznými predpismi,
- právny úkon bez súhlasu druhého nájomcu bytu urobený v inej ako bežnej veci,
- právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov.
