Definovať pojem “splatná pohľadávka“ má význam napríklad pri jej započítaní, keďže Občiansky zákonník vyžaduje odlišný postup pri splatných pohladavkach a odlišný pri nesplatnych pohľadávkach.
Pohľadávka je v podstate právo veriteľa požadovať od dlžníka dlh, čiže ak hovoríme o pohľadávke, hovoríme súčasne aj o dlhu.
Definícia: Kedy je pohľadávka splatná?
Pohľadávka vzniká spravidla účinnosťou zmluvy. Peňažnú pohľadávku možno splniť tak, že sa vyplatí požadovaná suma a teda, že dlžník ju splatí. Pohľadávka je preto splatná vtedy, ak ju možno splatiť (splniť) t. j. od prvého dňa kedy ju môže dlžník splatiť až do jej zániku. To znamená, že pohľadávka je spravidla splatná od účinnosti zmluvy až do jej zaplatenia.
V prípade, ak je dlžník v omeškaní nič to nemení na tom, že pohľadávka je naďalej splatná. Pri omeškaní však vznikajú aj ďalšie nároky ako napríklad nárok na úroky z omeškania alebo nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním. Obdobie od vzniku pohľadávky po posledný deň kedy sa má podľa zmluvy plniť nazývame lehotou splatnosti. Po lehote splatnosti je pohľadávka v omeškaní, naďalej je však splatná. Pohľadávka nie je splatná len vtedy, ak ešte nevznikla alebo nezanikla.
Stretávam sa s častým omylom že za splatnú pohľadávku sa považuje len pohľadávka po lehote splatnosti. Podľa tohto zvláštneho názoru, by by pohľadávka mohla byť splatná a teda plniteľná len po lehote splatnosti… To už znie naozaj divoko… Je to nezmysel. Tak ako je nejaké právo premlčateľné vtedy, ak ho možno premlčať, a tak ako je nejaké právo vymáhateľné len vtedy, ak ho možno vymáhať, tak aj pohľadávka je splatná len vtedy, keď ju možno splatiť.
Spôsoby vymedzenie splatnosti v zmluve
Doba splatnosti pohľadávky, teda čas v ktorom sa má pohľadávka podľa zmluvy plniť, môže byť v zmluve vyjadrená rôzne. Najčastejšie je to určitým časovým úsekom, napríklad konkrétnym dňom. Oveľa častejšie je doba splatnosti určená viacerými dňami, napríklad: „…dlžník je povinný zaplatiť do troch pracovných dní“.
Čo je „dátum splatnosti“ vo faktúre?
Vo faktúre sa často uvádza „dátum splatnosti“ ako posledný deň, kedy sa má fakturovaná suma uhradiť. Faktúra nijako nemení samotnú pohľadávku a vystavenie faktúry nemá nijaký vplyv na dátum splatnosti dohodnutý v zmluve. Je však bežnou praxou, že dátum plnenia sa vopred v zmluve nedohodne a dlžník sa o dátume splatnosti dozvie až z faktúry, keď si prečíta dátum splatnosti.
Správne by to podľa Občianskeho zákonníka malo byť tak, že „ak čas splnenia nie je dohodnutý… je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal“ (veriteľom je ten, komu sa má podľa faktúry platiť). Faktúrou teda veriteľ dáva dlžníkovi najavo kedy najneskôr očakáva splatenie pohľadávky (v prípadoch, že čas splatnosti nebol určený v zmluve).
Z literatúry:
„Splatnosť pohľadávky je vyjadrená dobou dohodnutou v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa má pohľadávka splatiť.“ (epi.sk)
„Splatnost označuje datum nebo čas, do kterého je dlužník povinen uhradit svůj peněžitý závazek.“ (Wikipédia)
