Pozemky pod družstvom (teda pod stavbami bývalých alebo terajších družstiev) patria medzi najčastejšie prípady nevysporiadaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. V tomto prípade ide o vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (napr. stajne a pod.).
Je bežné, že vlastník pozemku nie totožný s vlastníkom družstevnej stavby. Taktiež je úplne bežné, že vlastník stavby v takomto prípade nemá žiadne právo k pozemku.
Vlastníci takýchto pozemkov majú obvykle záujem mať zo svojho majetku nejaký prospech. Vlastník stavieb v areáli družstva sa zas bude usilovať užívať pozemok čo najdlhšie a čo najlacnejšie.
Právne prostriedky
Aby vlastník pozemku mohol svoj pozemok čo najlepšie využiť, alebo speňažiť, má na to rôzne právne prostriedky, pričom vhodnosť ich použitia závisí od konkrétnych okolností. Ide najmä o tieto právne prostriedky:
- žaloba na vypratanie pozemku,
- žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia,
- návrh podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka,
- uzavretím nájomnej zmluvy alebo zmluvy o vypožičaní,
- zámenou pozemku za inú vec (napr. pozemok),
- darovaním pozemku,
- predajom pozemku (ak ho vlastník nemá záujem používať).
Komu predať pozemky pod družstvom?
Pozemok možno v takýchto prípadoch predať komukoľvek. Záujem o kúpu pozemku bude mať obvykle vlastník stavby, no nie je vylúčené, že výhodnejšie ho odkúpi iná osoba a to aj s vedomím, že bude mať na pozemku cudziu stavbu. V prípade pozemku, ktorý je v spoluvlastníctve, bude pri predaji potrebné rešpektovať predkupné právo spoluvlastníkov a do úvahy tu prichádza aj vysporiadanie spoluvlastníctva súdom.
Ak sa chcete poradiť pri predaji pozemku pod družstvom, môžete ma kontaktovať.
Jedna odpoveď
Družstvo ako socialistická organizácia nemohlo stavať na nevyporiadanom pozemku. Štát pozemok pod stavbu bytového domu vykúpil alebo vyvlastnil. V čase komplexnej bytovej výstavby ho pridelil bezplatne do trvalého užívania bytovému družstvu podľa § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka. Zmenu vlastníctva a zápis práva trvalého užívania pozemku ako zmeny skutočností vedených v evidencii nehnuteľností (zákon č. 22/1964 Zb., vyhl. 23/1964 Zb.) mal oznámiť orgánom geodézie miestny národný výbor. Pravdou však je, že prijatím stredného Občianskeho zákonníka 141/1950 bol prelomený intabulačný princíp a vlastníctvo k pozemku sa nenadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ale k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou na to spôsobilou listinou. Tak to bolo aj po prijatí Občianskeho zákonníka č. 40/1964 až do 1.1.1993.
Mnohé bytové družstvá z rôznych dôvodov nedali neskôr pozemok zapísať a prevádzali byty bez pozemkov. Rozhodnutie o pridelení bolo prejavom štátnej moci (tzv. prideľovací princíp), a nie štátu ako vlastníka (obdobne napr. IV. ÚS 499/2022, KS BA 7Co/265/2017). Podľa § 23 bytového zákona družstvo dostalo pridelený pozemok do vlastníctva a má povinnosť ho previesť na vlastníkov priestorov v dome.