Reštitúcie sú dôležitým pojmom v našej legislatíve, a súvisia najmä s obdobím po nežnej revolúcii v roku 1989.
Podľa ústavného zákona č. 100/1990 Zb. došlo k zrovnoprávneniu všetkých foriem vlastníctva, a to s účinnosťou dňa 23.4.1990. Štát súčasne pristúpil k napraveniu niektorých majetkových krívd z minulosti, keď bolo mnohým občanom odňaté vlastnícke právo bez primeranej náhrady (napr. vyvlastnením, alebo konfiškáciou). Ku konfiškáciám a poštátneniu dochádzalo napríklad rôznymi nariadeniami, výmermi, rozhodnutiami, či priamo zo zákona.
Čo sú teda reštitúcie?
Nápravu majetkových krívd nazývame reštitúcia, t. j. obnovenie pôvodného stavu. Na vykonanie reštitúcii bolo vydaných niekoľko zákonov, ktoré riešili početné situácie, za ktorých dochádzalo v minulosti k majetkovým krivdám.
Akú formu mali reštitúcie?
Náprava uvedených krívd sa mala vykonať predovšetkým obnovením pôvodného stavu – navrátením vlastníckych práv.
Avšak nie vždy to bolo možné (napr. ak bol na pozemku zriadený cintorín), preto sa často poskytovala vecná náhrada (napr. náhradný pozemok), alebo finančná náhrada. Nárok na vydanie veci alebo na finančnú náhradu (reštitučný nárok) musela oprávnená osoba uplatniť v zákonom určenej lehote, inak nárok zanikol. Oprávnenou osobou nemusel byť len pôvodný vlastník, ale ak zomrel, mohli to byť aj jeho príbuzní a dedičia. Reštitučný nárok sa uplatňoval u povinnej osoby, ktorá v tom čase užívala pozemok, a niekedy sa musel súčasne uplatniť aj na príslušnom štátnom orgáne. Reštitučné konania boli spravidla oslobodené od súdnych a správnych poplatkov.
Viac podrobností o reštitúciach sa dozviete v knihe Pozemkové právo.
