V Správnom súdnom poriadku (SSP) nájdeme pomerne novú možnosť: V prípade, ak občan podá žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (napr. stavebného úradu), môže žiadať aj primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho v niektorých prípadoch môže žiadať aj náhradu škody (odškodné). Finančné zadosťučinenie a nárok na náhradu škody sú teda dva samostatné nároky.
Čo je nečinnosť úradu (orgánu)?
Podľa SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,
Čo treba uviesť v žalobe?
Pri formulovaní žaloby proti nečinnosti treba dodržať náležitosti podľa Správneho súdneho poriadku. V žalobnom návrhu (petite) treba uviesť výšku odškodného a dôvody prečo sa ho domáhame. Žaloba proti nečinnosti je oslobodená od poplatkov a netreba mať ani advokáta.
Podľa zákona, správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.
Od čoho závisí výška finančného zadosťučinenia?
Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.
Náhrada škody
Nečinnosť štátnych orgánov môže spôsobiť aj reálne škody, alebo ušlý zisk. Činnosť aj nečinnosť úradu teda môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci .
Napríklad výpadok katastra má vplyv na množstvo ekonomických aktivít. Ak napríklad kataster nemôže poskytovať údaje, ktoré má podľa zákona poskytovať, môže to zabrzdiť veľa podnikateľských aktivít, či zmariť splnenie niektorých zmlúv. Upozorňujem však, že spory o náhradu škody bývajú pomerne komplikované a súdy pomerne prísne posudzujú príčinnú súvislosť medzi nečinnosťou úradu a vznikom škody.
