Otázka vlastníctva nerastov je v slovenskom práve upravená pomerne neprehľadne. Ústava SR síce jasne deklaruje, že nerasty sú vlastníctvom Slovenskej republiky, avšak text banského zákona vec komplikuje.
Nerasty a Ústava SR
Ak by sme vychádzali z textu Ústavy SR, všetky nerasty by sme mali považovať za vlastníctvo štátu. To by znamenalo, že nepatria vlastníkovi pozemku a nie sú ani jeho súčasťou (keďže časť pozemku nemôže mať iného vlastníka ako pozemok samotný).
Nerasty a banský zákon
Banský zákon opakuje, že nerastné bohatstvo patrí štátu (§ 5 ods. 5) a uvádza, čo sa za nerast nepovažuje – napríklad bahno, piesok, rašelina a kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.
Ďalej banský zákon rozdeľuje nerasty na vyhradené (napr. ropa) a nevyhradené, pričom podľa § 7 ložisko nevyhradených nerastov považuje za súčasť pozemku. A práve v § 7 sa dostávame do rozporu s Ústavou SR. Ak by sme chceli súčasne dodržať text ústavy aj text zákona, museli by sme považovať každý pozemok s ložiskom nevyhradeného nerastu za pozemok štátu.
Riešenie rozporu
Za najprijateľnejší považujem výklad, podľa ktorého Ústava SR nerasty považuje za samostatnú vec a text banského zákona (§ 7) považuje ložisko nevyhradeného nerastu za súčasť pozemku. Banský zákon (§ 7) teda odporuje ústave a ako predpis nižšej právnej sily jej musí pri aplikovaní v právnej praxi ustúpiť.
Nerasty (vyhradené aj nevyhradené) sú teda vždy samostatná vec, pričom môžu mať odlišného vlastníka ako pozemok.
Čo všetko je a nie je súčasťou pozemku sa dočítate v knihe Pozemkové právo na ondrejhalama.sk.
