Veľa teraz čítam o tom, prečo kupovať nehnuteľnosti. Často sú to snahy o vyvolanie opätovneho rastu cien. Sám si myslím, že kúpiť nehnuteľnosť je dobrá investícia, ale pre mladých ľudí. Situácia starších ľudí je iná, im sa oplatí skôr predávať. Tu sú dôvody:
1. Do hrobu si ich nevezmete
Znie to tvrdo, no je to pravda. Či ste kresťan, alebo ateista, po vašej smrti už hmotné statky nebudú mať pre vás význam. Starší človek by mal uvažovať nielen o tom, kam peniaze dá, ale najmä o tom, odkiaľ ich získa a či ich vôbec stihne minúť. Vaše dva byty, ktoré budete mať na liste vlastníctva v čase smrti sú v podstate čistá strata. Peniaze, ktoré ste mohli investovať do zdravia, zážitkov, dlhšieho života alebo na niečo užitočné, ste vlastne premrhali. Myslite teda na to, že situácia vo vašom živote je dôležitejšia ako situácia na realitnom trhu.
2. Nad dedičmi nemáte kontrolu
Zabezpečiť deti je pekná myšlienka, no vieme, že príliš veľa pohodlia často znamená veľmi málo snahy. Z dedičov sa pravdepodobne stanú dobre zabezpečení lenivci. Navyše, vy už o tomto zabezpečení nijako nerozhodujete. To, čo ste budovali celý život, môže dedič utratiť v kasíne za jednu noc, prípadne to daruje politickej strane, ktorú nemáte radi. U dedičov nemáte takmer žiadnu kontrolu. V SR nemôžete k dedičstvu pripájať ani podmienky (§ 478 Obč. zákonníka).
3. Zmenšite si náklady na bývanie
Častou motiváciou na predaj nehnuteľnosti býva aj zníženie životných nákladov. Načo živoriť v 5-izbovom dome, keď môžete mať slušnú životnú úroveň v byte a ešte vám zostane aj na kúpele a dovolenky? To je jednoduchá matematika.
4. Menej sociálneho napätia, ekológia
Hromadenie bohatstva do rúk jednotlivcov má aj svoje negatíva. Asi netreba vysvetľovať, že peniaze znamenajú aj moc a schopnosť ovplyvňovať politiku. Aj preto sa svet niekedy neuberá smerom, ktorý vyhovuje väčšine, ale často aj smerom, ktorý vyhovuje bohatšej menšine. Vzniká sociálne napätie a má to dopady aj na demokraciu, či ekológiu.
Čo si o téme myslíte vy? Dajte vedieť v komentároch.
2 Odpovede
Pripájam sa k tomuto názoru.!!!
Zaujímavý a pragmatický pohľad.
S bodom 4 sa argumentačne nestotožňujem, lebo asi dôvod na rozhodovanie o predaji by u mňa neuspel.
Za seba by som pridal k dedičskej kontrole asi toľkoto: Ak sa v rodine nájde pokolenie, na ktoré má majetok zmysel predediť, zvyčajne sa to ukáže už za života budúceho poručiteľa a to tým, že vhodný dedič/následovník už spoločne pracuje a obhospodaruje majetok. Pravdou však je, že 90+ % poručiteľov si udržiava falošný dobrý pocit, že potomkovia raz ocenia dedičstvo. Ja si myslím, že ak sa nestarajú za života poručiteľa, nebudú sa ani potom, len budú maximálne škrečkovať bez úžitku. Ak chce mať poručiteľ väčšiu šancu, že s jeho vynaloženou energiou sa bude naďalej nakladať rozumne, väčšiu šancu má, ak si nájde kupcu, ktorý má záujem vo veci pokračovať.
Vadou ľudí je aj chamtivosť alebo ponechávanie si nezmyselnej nehnuteľnosti s dojmom, že raz to bude mať cenu. Takto sa nám množia prípady rozpadajúcich sa budov, zanedbaných pozemkov a pod.